Stretnutie jubilantov 16.10.2011

V nedeľu 16. októbra 2011 sa stretli v kultúrnom dome jubilanti z našej obce. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí účinkovali na tomto podujatí, ale aj organizátorom.

Pozrite sa, aká úžasná atmosféra vládla v nedeľu v lipovskom kulturáku...

 

 

Vážení jubilanti,

 

Dovoľte, aby som Vám v mene ZPOZ pri obecnom úrade v Lipovej a v mene OZ v Lipovej povedala pár viet, ktoré by najlepšie vystihli to, čo Vám dnes chcem povedať a zaželať. Tento nádherný slnečný deň je nielen pre Vás, ale aj pre nás všetkých, ktorí sme Vám dnes toto milé priateľské stretnutie s láskou pripravili, naozaj výnimočný, pretože máme možnosť sa Vám poďakovať za to, že sme tu, na tomto svete, a kvôli Vám sme sa mohli stať tým, čím sme. Budem hovoriť aj v mene Vašich detí, vnúčat, pravnúčat, v mene Vašich priateľov, rodiny, známych, ale aj spoluobčanov.

 

Ako to v živote každého človeka chodí, nie všetky dni sú tak slnečné a radostné, ako je tento. Prídu búrky, mrazy, vietor severák, aby skúšal Vašu silu. V tých poťažších dňoch je veľmi dôležité vedieť, že tu človek nie je sám. Že je tu niekto, kto Vás upokojí a utrie slzy.

 

Keď sme boli malé deti, bola to každodenná záležitosť našich mám, objať, pohladiť, pofúkať a tak často sme počúvali: „Neboj sa, však kým budeš veľký alebo veľká, rana sa ti zahojí“. A keď sme už boli veľkí, tak prišli aj rany iné. Také rany od života, aj pád na tvrdú zem sa občas pritrafil. My sme však vedeli a stále vieme, že ste tu vy naše drahé mamy, otcovia, jednoducho je tu niekto, kto má pre nás pochopenie. Aj tie najťažšie rany od života nám pomáhate prekonať, aby menej boleli.

 

No a potom ste tie rozbité kolienka ošetrovali svojim vnúčatkám, našim deťom a niektorí dokonca už pravnúčatám. Všetky tak rady trávia čas u starých rodičov. Teraz je ten správny čas, keď Vám hovoria, že Vás ľúbia viac ako svojich rodičov, a že niet lepšej pochúťky na celom svete ako je tá od babičky či starkej. A otec, potom starký či deduško vždy ako správny chlap nepriaznivému vetru nastavil svoju tvár. Bol ako skala, ktorá stojí pevne a tak ľahko sa premôcť nedá. Ale čo je dôležité, v tej skale sa ukrýva jedno veľké srdce, kde je miesta pre nás všetkých. Obdivujeme na Vás zmysel pre spravodlivosť, pracovitosť, boli ste stále pokiaľ Vám to samozrejme zdravie dovoľuje, ste ľuďmi činnými a dnes sa môžete obzrieť dozadu a byť na seba hrdý. Tak si len vychutnajte ovocie, ktoré priniesli roky Vašej vytrvalosti a pracovitosti. Dom postavený vlastnými rukami. Majetok, ktorý odzrkadľuje roky tvrdej práce. A samozrejme Vaše deti, vnúčatá a ich pravnúčatá a ich osobné a pracovné úspechy. Vychovali ste z nich poriadnych ľudí a vštepili ste im dôležité hodnoty. Boli ste skvelý manželia, manželky, starostlivé matky a otcovia, ktoré šli svojim deťom príkladom a dnes ste úžasní starí rodičia svojim vnúčatám. Bohužiaľ, nie všetci sa takejto radosti v živote dožili a tí, ktorí nie, tých nosíme vo svojom srdci a stále ich ľúbime a spomíname na nich.

 

To teplo domova, ktoré nám bolo u Vás poskytnuté, si každý z nás nesie vo svojom srdci do svojho nového domova. Dúfam, že až my budeme v roli babičiek a deduškov, budeme vedieť vytvoriť také príjemné teplo domova s takou priaznivou atmosférou, ako to viete vy. Máme vo Vás ten najlepší vzor.

 

Ako Vám len môžeme vrátiť všetko to, čo ste pre nás urobili. Môžem Vám sľúbiť, že sa nemusíte ničoho obávať. Keď to bude potrebné, budeme tu pre vás my a kedykoľvek budete potrebovať dobrú radu či povzbudivé slová, my vám ich poskytneme, tak ako ste to robili vy po celý svoj život. Drahá naša mamka, starká a babička, drahý otec a starký, deduško, sme nesmierne vďační za to, že Vás máme. Prajeme Vám veľa krásnych chvíľ, slnečných, plných šťastia a pohody, pretože si to zaslúžite. Buďte ešte dlho medzi nami, zdraví a optimisticky naladení.